Crazy-dogs
o mne
..O mojich miláčikoch už ste tu info našli,, ale o mne ešte nie. A pre toho, koho by zaujímalo niečo málo, tak tu je niečo napísané..Tento svet obývam už 19 rokov. Štvrtým rokom navštevujem Súkromnú strednú odbornú školu Via Humana so zameraním na súkromné podnikanie odbor marketing (Tu si môžte prečítať článok z našej stužkovej slávnosti :o)). Keď úspešne zmaturujem, chcela by so možno skúsiť život vysokoškoláčky, ale ešte vôbec nie som rozhodnutá, že na čo by som chcela ísť ďalej. Najkrajšiu časťou môjho života je: Moja mamina, dedo, babka a traja súrodenci - brácha Richard a dvojčatá Martina a Monika, pretože ma veľmi podporujú v tom čo robím; Moji dvaja blázinkovia - Charlie a Crashík a Kamaráti.. Verím tomu, že "raz" úspešne doštudujem, a moje plány do budúcna sa mi vyplnia. Nikdy nechcem prestať pracovať so zvieratami. Zistila som, že mi dávajú do života veľmi veľa, tiež ma učia novým veciam a sú vždy so mnou, keď ich potrebujem. Nikdy, keď chcem byť s nimi mi nepovedia: "Nie miláčik, teraz ide futbal...!!" :o)
A teraz trochu viac k tomu, ako som sa dostala k mojím dvom hafanom: ...
Mojím prvým psom bol Beny, ktorého som si priviedla zo stají s koňmi, ktoré patrili a dodnes ešte patria môjmu strýkovi. Beny bol u nás myslím, len týždeň - naši si mysleli, že keď mi ho povolia, tak ma to nakoniec prestane baviť, lenže mňa to neprestávalo a tak nakoniec vypadlo z našich, že psík proste u nás byť nemôže.Tak som ako malá pokračovala a snažila sa našich prehovoriť aspoň tým, že som domov vodila psov, ktorých som susedom a okolnýmbývajúcim blízko nášho domu venčila psíkov. Medzi týchto psíkov patril Ben (nejaký kríženec špica), tiež susedových pudel Tom a mojej tety doberman Alex. Naši sa ale nedali odbiť a stále vraveli, že ma to raz prejde. No stále moja vášeň ku psíkom neprechádzala.
Neustále každým rokom, som sa snažila našich prehovoriť, aby mi kúpili naši nejakého vlastného psíka, ktorému by som mohla naplno venovať všetok môj voľný čas, ktorého bolo (ešte vtedy) dostatok. :o) A tak moje prehováranie nekončilo. Naši mi hovorievali, že ak budem mať dobré vysvedčenie, tak mi psieho kamaráta kúpia. No lenže vždy zo začiatku polroka to vyzeralo nádejne, lenže akonáhle sa oteplilo, chodievala som zasavonku s kamarátmi, ktorý mali psíkov a hrávala som sa s nimi. Učenie išlo bokom a tak z vysvedčenia nebolo nič. Nakoniec som našich prehovorila k mojej 17-tke, kedy mi kúpili Charlieho. Charlie bol/je/bude vždy môj prvý pes! A hlavne najväčší mazlík do postele.. :-) Keďže som vždy plánovala môjmu psovi, venovať všetok môj voľný čas, tak som hľadala nejaký šport, ktorému by som sa mohla s mojím "chlpáčom" venovať. Našla som v mojej blízkosti kynologický klub v Hodoníne, kde trénujeme šport zvaný agility. Tu som si Charlieho pripravila ako tak, - keď sa mu chce tak behá, keď nie, tak očuráva čo vidí ! :o)
Keď bol Ch. ako tak zvládnutý, začala som premýšľať nad druhým psom. Doma automaticky povedali "NIE", hneď ako som tento návrh povedala.
Zhodou okolností sa Veronike V. narodili šteniatka. Keď som tie malé čierno - biele guličky videla, tak som vedela, že určite si jedného kúpim. Ale nevedela som, že to bude práve od Veroniky. Nakoniec zostal "bezdomoveček" - Crashík a ja som premýšľala, že by som si jedného takého Crashíka zobrala aj domov. Doma padla otázka či by som si šteniatko nemohla zobrať. Zasa tá istá škaredá odpoveď - NIE!! Išla som za mamkou, ktorej som šteniatka hneď od narodenia ukazovala a o borderke snívala tiež. Jej odpoveď znela, že by u nej Crashík mohol byť. Tak som Veronike písala, že teda môže ísť k nám a myslím, že za 10 dní na to, bol už Crashík u nás doma. Teraz premýšľam nad ďalším psiskom, ale to až , keď bude Crashík zvládnutýmin. na 90 % . Nechte sa prekvapiť akého plemena tento pes bude :o)
Ospravedlňte prosím kvalitu starších fotiek...!!! :-) Ďakujem !!!